Zoltán Halmaj

Zoltán Imrich Halmaj (vo výsledkoch z OH uvádzaný ako Zoltán Halmay) bol na olympijských hrách jednou z dominantných športových osobností niekdajšieho Uhorska. V rokoch 1900 – 1908 štartoval na troch olympijských hrách, na ktorých si v plaveckom bazéne vybojoval dovedna sedem medailí, resp. medailových umiestení (2-4-1).

To z rodáka z Dúbravy (dnes súčasť Vysokej pri Morave neďaleko od Bratislavy) na viac než sto rokov urobilo najúspešnejšieho olympionika pochádzajúceho z územia dnešného Slovenska. Až na OH 2008 v Pekingu ho ziskom tretieho zlatého kovu v sérii prekonali vodnoslalomárski bratia Hochschornerovci. V počte medailových umiestení však medzi olympionikmi narodenými na území dnešného Slovenska ešte stále jasne vedie.

Ako reprezentant Uhorska sa člen klubu MTK Budapešť Halmaj výrazne presadil na všetkých troch OH, na ktorých štartoval. V Paríži na OH 1900 skončil dvakrát druhý (na 200 m v. sp. časom 2:31,4 min, na 4000 m v. sp. časom 1:08:55,4 h) a raz tretí (na 1000 m v. sp. dosiahol čas 15:16,4 min).

Vrcholom jeho kariéry boli OH 1904 v americkom St. Louis, kde sa v bazéne, postavenom na výstavisku - s yardovými mierami namiesto metrových - stal dvojnásobným olympijským víťazom. Na 50 y voľný spôsob triumfoval výkonom 28,0 s a na 100 y v. sp. v čase 1:02,8 min.

O rok neskôr (3. decembra 1905 vo viedenskom 34-metrovom bazéne) utvoril na 100 m voľný spôsob časom 1:05,8 min oficiálny svetový rekord. Aj v yardových bazénoch bol držiteľom najlepších svetových výkonov. Zúčastnil sa i na tzv. medzihrách v Aténach 1906, kde bol členom víťaznej štafety Uhorska na 4x250 m v. sp. a skončil druhý na 100 m v. sp. (do oficiálnych olympijských štatistík sa medzihry 1906 nerátajú, ale mnohí historici ich výsledky evidujú spoločne s olympijskými).

Svoju olympijskú kariéru zakončil Halmaj v Londýne 1908. Do medailovej kolekcie pridal v bazéne, ktorý postavili doprostred atletického štadióna, dve striebra. Na 100 m v. sp. časom 1:06,2 min podľahol len svetovému rekordérovi Danielsovi z USA a bol aj členom uhorskej štafety na 4x200 m v. sp., ktorá obsadila druhé miesto.

Zatiaľčo Alojz Szokol sa preukázateľne hlásil k Slovensku, v prípade Zoltána Halmaja bola jeho väzba na Slovensko nepochybne oveľa slabšia. Keď mal jedenásť rokov, jeho rodina sa zo Záhoria presťahovala do Budapešti, kde prežil celý zvyšok života. Aj plávaniu (a zároveň vodnému pólu) sa začal poriadne venovať až v Budapešti.

Napriek tomu, že v tomto športe sa dostal na najvyššiu svetovú úroveň, bol veľmi všestranný športovec. Venoval sa aj futbalu, veslovaniu, hokeju a rýchlokorčuľovaniu, v ktorom bol dokonca majster Uhorska. Profesne pôsobil postupne ako športový novinár, úradník tabakového centra a riaditeľ závodu.

Autor: Ľubomír Souček