Michal Riszdorfer OLY

Z celej veľkolepej partie kajakárskych olympijských medailistov z Komárna sa Michal Riszdorfer ako jediný narodil na inom mieste – v Podunajských Biskupiciach, ale vyrastal v Komárne. Takisto ako ostatní aj on mal v detstve pred očami veľký príklad prvého komárňanského majstra sveta Attilu Szabóa. Ten získal svetový kajakársky titul ako vôbec prvý pretekár z Československa, keď na MS 1989 v Plovdive vyhral v K1 na 10 km. Kto by vtedy tušil, že v jeho rodisku sa upíšu vode hneď šiesti pretekári, ktorí jeho úspechy ešte prevýšia a získajú aj olympijské medaily...?

Podľa bývalého dlhoročného komárňanského trénera Tibora Soósa bol Michal Riszdorfer zo špičkových komárňanských kajakárov, ktorí súťažili v jeho ére, fyzicky najsilnejší, aj najimpulzívnejší. Bol hyperaktívne dieťa, preto psychológ odporučil rodičom, aby ho zamestnali športom. Prešiel futbalom, plávaním, vodným pólom a napokon kanoistikou, pri ktorej zostal.

Michal je starší brat bývalého tradičného „háčika“ našej vlajkovej lode – štvorkajaka - Richarda Riszdorfera. Je o dva mesiace mladší ako jeho dlhoročný „parťák“ najprv v dvojkajaku a potom v štvorkajaku Juraj Bača, ale na vrcholných súťažiach súťažil podstatne dlhšie ako Juraj. A dlhý čas bol potom z Komárňanov najúspešnejší, až kým ho neprekonal o viac než štyri roky mladší Erik Vlček.

Michal Riszdorfer má olympijské striebro z Pekingu 2008 a bronz z Atén 2004. Okrem toho je osemnásobný majster sveta a jedenásťnásobný majster Európy! Celkove si na vrcholných podujatiach v kategórii dospelých vybojoval 31 medailí – na OH má bilanciu 0-1-1, na MS 8-2-3 a na ME 11-4-1! S touto zbierkou patrí medzi najúspešnejších kajakárov svetovej histórie.

Prvé veľké úspechy dosiahol Michal v lodi K4, v ktorej spolu s Jurajom Bačom jazdili vedno s „kolegami“ z KKK Komárno Hluškom a Bogdányom. V roku 1995 toto kvarteto získalo v Japonsku tituly juniorských majstrov sveta na 500 i 1000 m. O dva roky neskôr si táto štvorica vybojovala striebro na ME v Plovdive už medzi mužmi, ale zakrátko sa rozpadla. Výkonnosť Riszdorfera a Baču totiž čoraz viac prevyšovala zvyšných dvoch.

Členovia Strediska štátnej športovej reprezentácie Ministerstva vnútra SR Michal Riszdorfer a Juraj Bača si potom spoločne sadli do dvojkajaka (K2). A rýchlo sa v ňom prebojovali medzi absolútnu svetovú špičku. Prebili sa dokonca k svetovým aj európskym titulom. Na majstrovstvách sveta 1998 v Szegede triumfovali na 500 m trati, na MS 1999 v Miláne zase na kilometri. K tomu pridali na ME 1999 v Záhrebe zlato na 1000 m a bronz na 500 m. Dovtedy sa ani z bývalého Československa nikomu v dvojkajaku nepodarilo získať svetový ani európsky titul.

Po týchto úspechoch patrili Riszdorfer s Bačom na OH 2000 v Sydney na oboch tratiach medzi favoritov. Lenže ich olympijské vystúpenie negatívne poznačilo vážne zranenie ramena, ktoré na jeseň 1999 Bača utrpel pri rekreačnom vodnom lyžovaní. Pre vodákov je ramenný kĺb absolútne kľúčový a rotačné pohyby ho mimoriadne namáhajú. Juraja jeho zranenie pri záberoch pohybovo limitovalo.

Olympijský debut v Sydney sa pre mimoriadne ambicióznych pretekárov skončil veľkým sklamaním. Na päťstometrovej trati sa neprebili do finále a na kilometri skončili šiesti. Po sydneyskej skúsenosti sa M. Riszdorfer a Bača s trénermi Tiborom Soósom a Pavlom Blahom dohodli, že na ďalší olympijský cyklus obaja presedlajú do štvorkajaka. Do jednej lode si sadli spoločne s juniorskými majstrami sveta v K2 Richardom Riszdorferom a Erikom Vlčekom.

Od roku 2001 mal náš elitný štvorkajak v zložení bratia Riszdorferovci, Vlček, Bača na všetkých vrcholných súťažiach štyri roky výlučne komárňanské zloženie. V Komárne trénovali jeho členovia pod vedením trénera klubu KKK Tibora Soósa a v reprezentácii sa o nich staral Pavel Blaho.

Bolo to prvé obdobie mimoriadnych úspechov štvorkajaka, ktorý sa od tých čias metaforicky označuje za slovenskú vlajkovú loď. Stačí pripomenúť len tie najväčšie. ME 2001 Miláno – 1. na 1000 m, 2. na 500 m, MS 2001 Poznaň – 3. na 500 m, ME 2002 Szeged - 1. na 500 m, 1. na 1000 m, MS 2002 Sevilla – 1. na 500 m, 1. na 1000 m, MS 2003 Gainesville - 1. na 500 m, 1. na 1000 m.

Po takejto sérii zlatých medailí sa od štvorkajaka aj na OH 2004 v Aténach očakával útok na zlato. Na trati v Schiniase pri Maratóne však dominovali Maďari, ktorí dali do dlhšom čase dohromady rozhádaných členov zlatej osádky zo Sydney 2000. Pred naše kvarteto sa nečakane dostal aj nemecký štvorkajak a o bronz museli Slováci vybojovať tvrdý boj s Bulharmi. Aj tretie miesto však pre našich pretekárov bolo obrovským úspechom, veď to bola historická prvá slovenská kajakárska olympijská medaila.

V roku 2005 Michal Riszdorfer absolvoval štúdium trénerstva na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. O dva roky neskôr sa ako prvý z osádky štvorkajaka oženil.

V ďalšom olympijskom cykle sa v lodi obmenil post zadáka. Zranením poznačeného Juraja Baču na tejto pozícii na dva roky vystriedal veterán Róbert Erban. Ten v K4 sedel už na OH 1992 v Barcelone ešte za čias ČSFR, keď „štyrák“ s čisto slovenským zložením skončil tesne štvrtý. Od roku 2007 však miesto zadáka nadlho zaujal člen štvrtého štvorkajaka z OH 2000 Juraj Tarr.

Štvorkajak si neustále udržiaval veľmi vysokú výkonnosť, čo potvrdzuje sumár jeho top výsledkov v trojročnom období pred OH v Pekingu: ME 2005 Poznaň – 1. na 1000 m, 2. na 500 m, MS 2005 Záhreb – 2. na 500 m, 2. na 1000 m, ME 2006 Račice – 1. na 500 m, 1. na 1000 m, MS 2006 Szeged – 1. na 500 m, ME 2007 Pontevedra – 1. na 500 m, 1. na 1000 m, MS 2007 Duisburg – 1. na 500 m, 3. na 1000 m, ME 2008 Miláno - 1. na 500 m, 1. na 1000 m.

Na OH 2008 v Pekingu znovu čisto komárňanská osádka v zložení Richard Riszdorfer, Michal Riszdorfer, Erik Vlček a Juraj Tarr na kilometrovej trati srdnato bojovala o zlato. Nečakane presvedčivo zvíťazil bieloruský „štyrák“, ale o striebro vybojovala slovenská loď víťazný súboj s nemeckým kvartetom.

V ďalšom olympijskom cykle sa už našej vlajkovej lodi darilo podstatne menej. Na svetových šampionátoch získala na olympijskom kilometri len bronz v Dartmouthe 2009, na európskych v tom istom roku na rovnakej trati striebro v Brandeburgu. O rok neskôr na MS v Poznani štvorkajak na 1000 m dokonca ani nepostúpil do A-finále.

Medzi členmi osádky po neuspokojivých výsledkoch narastali rozpory. Osobitne medzi dlhoročným lídrom komárňanskej partie Michalom Riszdorferom, ktorého individuálna výkonnosť už mala zostupný trend, a výkonnostne najlepším z nej Erikom Vlčekom. Ten sa s vidinou šance na lepší olympijský výsledok v Londýne 2012 odhodlal okrem K4 skúsiť šťastie aj v dvojkajaku so strieborným z MS 2010 v K1 na 500 m Petrom Gellem.

Na svetovom šampionáte 2011 v Szegede si dvojica Gelle, Vlček senzačne vybojovala zlato v K2 na 1000 m a štvorkajak v tradičnom zložení skončil štvrtý. Vlček chcel aj na OH v Londýne ísť obe disciplíny, ale M. Riszdorfer nástojil na tom, aby sa zameral iba na štvorkajak. V dôsledku stupňujúceho sa napätia na svoju pozíciu rezignoval najprv dlhoročný reprezentačný tréner Pavel Blaho, potom aj jeho komárňanský kolega Tibor Soós. Trénerské vedenie reprezentačného štvorkajaka prevzal už v roku 2011 rovesník pretekárov Peter Likér, ktorý je v tejto pozícii dodnes.

Situácia sa napokon vyhrotila tak, že Michal Riszdorfer zo štvorkajaka vypadol a už sa do lode nikdy nevrátil. Zo solidarity s bratom skončil aj Richard Riszdorfer. Obaja sa potom plne zamerali na podnikanie. Prevádzkujú fitnescentrum Olympcentrum v Komárne a majú aj ďalšie aktivity.

Autor: Ľubomír Souček