Gabriela Svobodová-Sekajová

V súčasnosti Gabriela Soukalová, za slobodna Sekajová a v čase zisku olympijskej medaily v Sarajeve 1984 Svobodová – to bola prvá a až do vlaňajšieho triumfu zjazdárky Petry Vlhovej v slalome na ZOH v Pekingu jediná slovenská lyžiarka v histórii, ktorej sa podarilo dosiahnuť na olympijský kov. Ako prvá lyžiarka zo Slovenska získala aj medailu z majstrovstiev sveta.

Nič na týchto pre nás jedinečných faktoch nemení ani skutočnosť, že oba cenné kovy získala „len“ ako členka štafety ČSSR, a nie v individuálnych súťažiach. Rodáčka z Kremnice Gabriela Soukalová-Sekajová, ktorá už bezmála polstoročie žije v Čechách, má okrem dvoch uvedených ešte jeden historický primát. Z celej plejády našich olympijských medailistov je dodnes jediná, ktorá sa môže pochváliť, že medailu pod piatimi kruhmi získalo aj jej dieťa. Nie však v slovenských, ale v českých farbách.

Jej dcéra Gabriela Soukalová (počas pomerne krátkeho manželstva mala priezvisko Koukalová) bola veľkou hviezdou svetového biatlonu. Držiteľka veľkého glóbusu (so sezóny 2O15/16) a ôsmich malých glóbusov získala na ZOH 2014 v Soči striebro v pretekoch na 12,5 km s hromadným štartom aj v miešanej štafete. A nedávno jej pririekli až ďalšiu medailu – bronzovú zo ženskej štafety na ZOH 2018 v Pjongčangu, pretože s odstupom niekoľkých rokov za doping diskvalifikovali pôvodne medailovú ruskú štafetu.

Gabriela Sekajová behala na lyžiach v okolí rodnej Kremnice od svojich štyroch rokov. Jej trénerom v detstve bol olympionik zo Squaw Valley 1960 Rudolf Čillík. Venovala sa však zároveň viacerým ďalším športom. Špecializovať na beh na lyžiach sa začala až po odchode na strednú školu v Liptovskom Hrádku. V Hrádku mali silný oddiel Tesly s trénermi Miloslavom Húskom a Ľudovítom Hrnčiarom. V ňom vyrástla až do československej reprezentácie. Od roku 1973, keď mala dvadsať, v nej zotrvala tucet rokov. Na jej raste sa v reprezentácii trénersky podieľal aj ďalší Slovák Stanislav Baluch.

Prvý veľký úspech získala Sekajová rýchlo – na majstrovstvách sveta 1974 vo Falune bola členkou štafety na 4x5 km, ktorá získala nečakane bronzovú medailu. S odstupom času priznala, že táto medaila pre ňu prišla nielen rýchlo, ale aj ľahko. Nemala vtedy ešte veľa natrénované a myslela si, že aj ďalej to pôjde podobne ľahko.

Prestúpila do Červenej hviezdy Štrbské Pleso, kde mala lepšie podmienky na prípravu. Roky však plynuli a Gabriela na podobný úspech čakala márne. A to aj po tom, čo odišla do Čiech, vydala sa a v RH Jablonec trénovala pod vedením reprezentačného trénera Cillera.

Najväčším individuálnym úspechom Gabriely už ako Svobodovej bolo druhé miesto v jedných pretekoch Svetového pohára. Dvakrát sa stala majsterkou ČSSR a štartovala na ZOH 1976 v Innsbrucku (prispela k šiestemu miestu štafety, na 5 km bola trinásta, na 10 km devätnásta) i 1980 v Lake Placide (štafete na 4x5 km výdatne pomohla k štvrtému miestu, na 10 km dobehla devätnásta a na 5 km dvadsiata), ale to sa jej málilo. Ani na svetovom šampionáte 1982 sa v štafete medaily nedočkala. V tréningoch ju držala už len vidina olympiády v Sarajeve.

Na ZOH 1984 v Sarajeve sa štafeta bežkýň ČSSR, v ktorej boli dve hviezdy – dávnejšie eso Blanka Paulů a jedna z najlepších svetových bežkýň posledných sezón Květa Jeriová - plus so Svobodovou-Sekajovou ešte Švubová, po výborných výsledkoch v priebehu sezóny cítila na medailu.

Gabriela Svobodová preberala štafetu na treťom úseku od Paulů na vynikajúcom druhom mieste. Klesla síce na štvrté, ale s minimálnym odstupom od striebornej pozície. Finišmanka Jeriová však skvelým záverom v boji o striebro za nedostižnými Nórkami o dve sekundy senzačne predstihla aj najväčšiu hviezdu týchto hier, ich trojnásobnú šampiónku Fínku Hämäläinenovú. Gabriela sa s olympiádami rozlúčila aj štrnástym miestom na 10 km a pätnástym na 5 km.

„Môj ocko chodil po Kremnici v klobúku s odznakmi, ktoré som mu nosila z jednotlivých podujatí. V rukách mal noviny Štart, ktoré rozdával po celom meste a každému oznamoval olympijské striebro,“ vrátila sa v jednom rozhovore k času svojej medailovej slávy a prezradila, že veľa Kremničanov neskôr fandilo aj jej dcére, ktorá žala mimoriadne úspechy v českých farbách.

Bežeckú kariéru Gabriela Svobodová definitívne ukončila na svetovom šampionáte 1985, kde štafeta ČSSR skončila piata. Neskôr sa druhý raz vydala a dnes sa volá Gabriela Soukalová. Na športovom gymnázium v Jablonci nad Nisou sa roky starala o bežeckú prípravu mladých adeptov biatlonu, jej manžel zase o streleckú.

Autor: Ľubomír Souček